Vysokoškolské štúdium absolvovala na PF UMB v Banskej Bystrici a PF UKF v Nitre. Na Katedre výtvarnej výchovy študovala v krúžku pod vedením akademického maliara M. Sokola. Venovala sa prevažne kresbe rudkou a uhlíkom, neskôr zasa maľbe. Až v roku 2006 jej učaroval hodváb a pod vedením výtvarníčky N. Blaškovičovej skončila kurz Maľby na hodváb. Odtvedy skúšala rôzne techniky, medzi inými i vitráž a tvorbu sôch Poverplastom. Hodvábu však zostáva verná. Jej obrazy a šatky sa nachádzajú v súkromných zbierkach na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Anglicku, Dubaji, Dubline, New Yorku a Ženeve. Niekoľko obrazov sa nachádza v zbierkach dvoch slovenských hercov.
Obdobia jej tvorby sa radia do farebných období: červeného, modrého, fialového a pestrého. Z každého z týchto období vzišiel obraz, ktorý získal na súťažných výtvarných vernisážach ocenenia okresného, krajského i celoštátneho charakteru. Medzi takéto obrazy patrí:
- Baletkin sen a Prístav nádeje z fialového obdobia,
- Tri grácie a Sen vážky z červeného obdobia
- Cez kľúčovú dierku z pestrého obdobia.
Páv z modrého obdobia bol predlohou pre obraz, ktorý bol ocenením pre víťaza europrojektu SuperTrieda/SuperClass v roku 2014. Pre tento projekt vytvorila hlavnú cenu i v roku 2015. Autorkainovuje svoje obrazy vlepovaním kryštálov Svarowski do hotových diel, čím ešte zvyšuje ich hodnotu. Pohľadom kunsthistorikov autorka vypĺňa svojou tvorbou miesto žien v takzvanej galandovskej tvorbe a to so silným ženským princípom. Odborníci na výtvarných súťažiach oceňujú, že autorka má pekný rukopis, využíva nádherné protikladné farby a aplikáciu metafory pavučín na vyjadrenie snovosti a minulosti.
Momentálne autorka do svojich hodvábnych šatiek, šálov a šiat vnáša prvky slovenského kroja, jeho vzorky, krajky a farby, ktoré do nich s vlastnými inováciami citlivo aplikuje.
Od roku 2013 žije v Trnave, kde sa rozhodla venovať výtvarným programom pre deti ako garantka školských tvorivých projektov : Supertrieda /Super Class, Ornamentálna mapa Slovenska, Tatrín. V roku 2017 vypracovala vlastný projekt Výtvarného ateliéru, ktorý dostal uplatnenie na bilingvalnej základnej škole v Trnave. Jeho pôvodným zámerom boli lekcie arteterapií pre žiakov i učiteľov, kde sa deti učia výtvarným technikám a základom umenia. Autorka tu vo vybraných dňoch stále pôsobí. Pracuje už dve desaťročia ako pedagogička, inovátorka, recenzenta školských učebníc, arteterapeutka. V roku 2019 otvorila v Trnave Rečové centrum a arteterapie, kde aktívne pôsobí.)